Čo dokáže jedna mama

Vychádzala som z malého obchodíka na rohu ulice a vo dverách som takmer narazila do mladej ženy, ktorá tlačila kočík, druhou rukou držala malé dievčatko, zároveň niesla autosedačku a tašku s nákupom.

Zastavila som sa, aby som si pozrela TENTO ÚKAZ. Má len dve ruky a toľko vecí. Prihovorila som sa jej: „Pomôžem vám?“ Ona milo s úsmevom na tvári odpovedala, že to zvládne, však je zvyknutá.

Obzrela som sa ešte za ňou a povedala som jej: „Je neskutočné, čo dokáže jedna mama.“ Zasmiala sa a starostlivo sa prihovorila dcérke, ktorá sa práve rozhodla ísť opačným smerom, ako chcela ona.

Nevidela som to prvýkrát. MAMA, ktorá zvládne všetko. MAMA, ktorá má obrovskú silu, aby odniesla všetko potrebné, MAMA, ktorá má jemnosť, aby nezranila detskú dušu, MAMA, ktorá má oči všade, aby všetci boli v bezpečí.

Mamy sú naozaj úžasné. Premýšľala som, čo urobí táto mama asi ďalej. Príde domov, vyloží nákup, začne variť obed, nakŕmi a uloží dieťa spať. Za chvíľu príde to staršie, s ktorým sa už treba učiť. A to mladšie si vyžaduje tiež pozornosť. Samozrejme, treba oprať, žehliť, všetkým pripraviť večeru. Skontrolovať, či sa ten starší nachystal do školy, pripraviť oblečenie na ďalší deň, okúpať ich, umyť zuby, uložiť do postele, prečítať rozprávku, uspať ich. Potom si upratať kuchyňu, umyť riad, poodkladať veci, umyť seba… Čo z toho môže vynechať?

Večer si sadne unavená a rozmýšľa, či má ísť spať alebo si dopraje čas pre seba. Asi radšej pôjde spať, pretože ráno skoro vstáva.

Ako sa cíti taká mama? Niekedy je hrdá, ako to všetko zvláda, niekedy je šťastná, keď vidí, ako jej rodina prosperuje, niekedy je smutná a nevládze, niekedy je zúfalá, frustrovaná, osamelá. Inokedy naplnená láskou a energiou. Snaží sa ísť naplno, často na pokraj svojich síl. Má pocit, že musí všetko zvládnuť za každých okolností.

Aj mama je len človek. A dnešný svet sa s mamami nemazná. Sú na ne kladené veľké nároky a má čím ďalej, tým menej pomoci. Často je osamelá bez pomoci blízkej rodiny.

Bolo by prirodzenejšie, keby žena žila v komunite rodiny, kde si všetci pomáhajú. Dnes je mnoho rodín izolovaných. Starí rodičia ešte pracujú a nemajú čas. Sestry a bratia žijú ďaleko od seba. Aj tých súrodencov je málo. Jeden brat či jedna sestra. Už nás nie je päť ako voľakedy.

Zmizlo prerozdelenie úloh, otecko je dlho v práci a mama je na to všetko často sama.

Preto je potrebné tento tlak, hlavne ten, ktorý vyplýva zo spoločenských požiadaviek, vedome uvoľňovať. Ak mama nebude mať čas byť sama so sebou a nebude mať kde načerpať energiu, stane sa z nej smutná mama, frustrovaná, vyčerpaná, márne hľadajúca pochopenie.

Niekedy stačí málo. Porozprávať sa otvorene s členmi rodiny, kto ako môže pomôcť. Dohodnúť sa s nimi, aby mama mala pre seba aspoň pár hodín v týždni. Nájsť si koníček alebo komunitu mamičiek, ktoré sú priateľské. Vyčleniť zo svojho života kritikov, ktorí nepomôžu, ale zato neustále poučujú.

Dopriať sebe lásku a aspoň malú chvíľu z dňa. Nie preto, lebo mama je sebecká, ale preto, aby naliala do seba potrebnú energiu lásky, ktorú neustále šíri vo svojej rodine. Byť hrdá na seba, nekritizovať sa, neporovnávať s druhými. Uprednostniť vedome strávený čas so svojimi deťmi pred dokonalou domácnosťou. Určiť si správne priority. Zložiť prílišné bremeno zodpovednosti z pliec a pestovať v sebe každodennú radosť z maličkostí.