Sebaprijatie a sebaláska

Tento článok vyšiel v januárovom čísle časopisu Balans (1/2018), v ktorom nájdete veľa inšpiratívneho čítania.

Milovať seba je základ.

Vieme o tom všetci alebo to aspoň tušíme. Ak chceme byť v živote spokojní a vedieť prijímať druhých ľudí, potrebujeme najskôr prijať samých seba. Sebaprijatie kráča ruka v ruke so sebapoznaním. Je potrebné najskôr vedieť KTO sme, aby sme to mohli prijať.

Mnohí ľudia, ktorí neprijali seba samých, kráčajú životom zmätení, so svojimi slabosťami a zraneniami, často sa prejavujúcimi ako komplexy menejcennosti. Niektorí ich demonštrujú silou a takzvanou tvrdou škrupinou na povrchu, vo vnútri je však ich slabosť a bolesť spôsobená životnými traumami. Bojujú so všetkým a všetkými, naháňajú vonku, čo chýba v ich vnútri. Ďalší neskrývajú svoju slabosť, zato rovno utekajú pred životom, vzdávajú sa skôr, ako by sa o niečo pokúsili. Schovávajú sa pred sebou a pred druhými.

Sebaprijatie je oslobodzujúci a ozdravujúci proces, ktorý lieči ľudí a následne aj ich vzťahy.

Sebapoznanie a sebaprijatie sú ako štartovacia čiara. Ak chceme vedieť, kam kráčame, potrebujeme vedieť, kde sme. Je to ako bod, na ktorom stojíme a vidíme, čím všetkým sme doteraz prešli. Vidíme aj náznak cesty pred sebou, na ktorú sme sa práve rozhodli vykročiť. Uvedomiť si to je sebapoznanie. Súhlasiť s tým, to je sebaprijatie. Je to akceptácia. Je to áno životu, povolenie pokračovať v ceste. Je to nádych, ktorý predchádza ďalšiemu kroku vpred.

Teoreticky by to mal byť jasný a samozrejmý proces, ale v reálnom živote to nemusí byť až také jednoduché. Náročnosť súvisí s nasledujúcimi skrytými aspektmi, ktoré je potrebné zohľadniť v našej snahe o sebaprijatie:

1. Sme zemské aj duchovné bytosti a odmietaním jednej časti svojej existencie spôsobujeme vo svojom živote napätie aneporozumenie.
2. Vnímame len do úrovne nášho vedomia a časť poznania je pred nami skrytá. Vidíme len určitú časť reality a často sme odkázaní práve na naše obmedzujúce zmysly. Tie nám však nesprostredkovávajú celú pravdu a skresľujú naše poznanie o nás samých.
3. Vnímame negatívne dualitu. Láska a nenávisť sú v duálnom svete v protipóle. Keď však vstúpime o úroveň vyššie, majú ten istý základ, len s akýmsi pomyselným plusom a mínusom. Je potrebné naučiť sa vnímať dualitu v jej kráse aj v súvislosti so sebou samým. Prináša nám poznanie a pestrosť.

4. Sme v rozpore s tým, kým sme a kým by sme chceli byť. Poznáme svoje pozitívne vlastnosti a túžime sa zbaviť tých negatívnych. Náš cieľ môže byť na míle vzdialený od skutočnosti a to hrá proti nám. Nedohľadnosť toho, akým túžime byť, v nás vytvára napätie a odpor k tomu, akými sme aktuálne.

Uvedomenie si týchto aspektov môže byť oslobodzujúce. Je potrebné dovoliť si nevedieť úplne všetko a napriek tomu veriť v správnosť a celistvosť systému.

Ak máme problémy so sebaprijatím, môžu nám pomôcť nasledujúce rady:

1. Prijímajme celé svoje spektrum.

Prijmime svoju pozemskosť aj svoju duchovnosť. Práve v ich strede sa stáva človek človekom. Je potrebné vnímať celú škálu ľudskej existencie. Pokiaľ budeme hľadieť len na jeden náš rozmer, budeme sa cítiť neúplní.

2. Uvedomujme si obmedzenosť nášho vnímania.

Dovoľme si veriť aj v to, čo nevidíme, ale vo vnútri cítime. Zohľadňujme v posudzovaní aj možné informácie, ku ktorým aktuálne ešte nemáme prístup (napríklad nevidíme ešte vyšší zámer nášho poznania či skúsenosti).

3. Prijímajme dualitu.

Cez jeden pól poznávame ten druhý. Vďaka tme poznáme svetlo. Nepotláčajme a neodmietajme tmu vo svojom živote, ďakujme jej za poznanie svetla.

4. Tešme sa z cesty.

Poznať smer svojej cesty je dobré, no zároveň by sme mali byť spokojní aj s miestom, kde sa práve nachádzame. Stálo nás určité úsilie a čas dostať sa až sem. Majme radosť z celého procesu poznávania.

5. Dovoľme si byť sebou a začnime pestovať lásku k sebe.

Odložme zaužívané škály, meradlá a mriežky. Nepokúšajme sa zmestiť do rozmerov určených inými ľuďmi. Dovoľme si byť jedineční vo svojej podstate a byť plne samým sebou. Pokiaľ sa budeme hrať na niekoho, kým nie sme, v snahe zapáčiť sa iným ľuďom či získať ich uznanie, budeme sa vzďaľovať od vlastného vnútra. Každý z nás je jedineční originál, ktorí dokonale zapadá do vesmírneho puzzle. Začnime sa milovať takí, akí sme. Všetko podstatné si nesieme v sebe, a preto nie je potrebné hľadať to vonku a prosiť o to druhých.

Vaše ÁNO tomu, kým ste, vás uvoľňuje, povoľuje životný kŕč, umožňuje vám vykročiť vpred. Sebaprijatie je veľmi dôležitým krokom v živote každého človeka. Ak sami prejdete procesom sebaprijatia, nájdete vo svojom vnútri väčšie pochopenie aj pre iné bytosti na tejto Zemi.

Pozitívne tvrdenia pre SEBAPRIJATIE:

Áno, som, kto som. Áno, viem, čo viem. Áno, dovoľujem si byť sebou. Áno, prijímam sa s láskou a bezvýhradne taký, aký som. Som vďačný za každé poznanie v mojom živote. Viem, že som jedinečný práve vďaka tomu, čím som prešiel a čo som zažil. V mojom poznaní je moja sila. Dávam svojmu životu veľké áno a uvoľňujem všetko, čo ma zväzovalo. Milujem sa a prijímam sa taký, aký som.

Článok v PDF formáte.

Časopis Balans si môžete objednať aj tu .