Tajomstvá zrkadla našich vzťahov

Náš život je plný vzťahov a podľa ich kvality hodnotíme aj celkovú spokojnosť so svojím životom. Ak sme obklopení milujúcimi ľuďmi, ktorí sú nám oporou, kráča sa nám životom ľahšie a s väčšou radosťou. Stačí však, aby nám vstúpil do života človek, ktorý nie je taký, ako by sme chceli, a všetko sa začína komplikovať. O to viac, keď je to člen rodiny, niekto blízky, prípadne kolega v práci a sme nútení stráviť s danou osobou veľa času. Naša pozornosť sa na tento vzťah upriamuje, oberá nás o silu a radosť. Cítime sa bezmocní, často ukrivdení. Veď to, ako sa k nám správajú druhí, nie je v našich rukách. ALEBO ÁNO?

V prvom rade je potrebné pochopiť, že vzťahy v našom živote sú krásnym nástrojom poznania, sebapoznania a rozvoja. Nezažívame ich preto, aby sme trpeli, ale preto, aby sme duchovne rástli.

Predstavte si, že váš život je veľké javisko, na ktorom každý človek hrá pre vás práve to, čo potrebujete. Ak sa aj vymení herec, v jeho role ho nahradí iný. Buďte vďační vašim hercom, lebo vďaka nim prichádzate k poznaniu.

Títo herci sú vlastne odrazom vás samých v zrkadle. Hru vášho života hráte so sebou, s vlastnými odrazmi, so svojimi zrkadlami. Je to vaša scéna a vy určujete dej. Máte plné právo ho meniť, ale len cez seba, nie cez druhé osoby. Tie sú vo vašej hre akýmsi hologramom, vašou vlastnou projekciou. Ako poznávate, prijímate a rozuzľujete tajomstvá svojho vnútra, meníte sa, meníte vibrácie vašich myšlienok, a tým aj ich odraz v zrkadle. Pritiahnete si do hry nových hercov, ktorí hrajú role podľa aktuálneho odrazu.

Často sa cítime ako Alica v ríši divov, pretože nerozumieme zákonom zrkadla.

Zrkadlo našich vzťahov nie je obyčajné zrkadlo. Má svoje zákonitosti a špecifiká. Je oveľa hlbšie, ako vieme pochopiť rozumom či vnímať našimi piatimi zmyslami. Neporozumenie jeho princípom v nás môže vyvolávať chaos, strach a bezmocnosť.

Zákonitosti zrkadla:

1. Zrkadlo nám môže odrážať priamy odraz.

2. Zrkadlo nám môže odrážať obrátený obraz.

3. Odraz zrkadla môže mať časový posun.

4. Zrkadlo odráža viacero rovín a hĺbok.

Zrkadlo nám môže odrážať priamy odraz.

To, akí sme, priamo odrážajú ľudia v našom okolí. Narážame na osoby, ktorých prejavy správania sa nás dotýkajú. Dotknúť sa nás môže len to, čo máme aj my v sebe. Ak by sme dané poznanie mali spracované, prejav ich správania by nami prešiel bez povšimnutia. Veľakrát sú to skryté pocity a emócie, ktoré nechceme ukázať na povrch a rozčuľuje nás, že tí druhí si to dovoľujú prejaviť. Alebo je to aj náš samotný prejav, v takej podobe, ako ho sami prezentujeme.

Pred dvomi rokmi som pracovala na novom projekte. Veľmi som sa z neho tešila a do života mi začali vstupovať ľudia práve z novej oblasti a témy, ktorou som sa zaoberala. Kochala som sa v dokonalosti vesmíru a rozplývala nad jeho veľkoleposťou, ako úžasne spája ľudí, ktorí to potrebujú. Oslovila som jednu novú známu, ktorá niekoľko rokov úspešne na podobnom projekte pracovala. Bola som nadšená, ako mi táto žena vstúpila do života, v domnienke, že mi má pomôcť. A mala. No inak, ako som si myslela. Keď som ju oslovila, veľmi tvrdo ma odbila a odmietla spoluprácu. Dotklo sa ma to! Urazilo ma to! Veď išlo o dobrú vec! A to, že sa nás niečo dotýka, znamená, že sme stretli zrkadlo. Bol to priamy odraz mňa, v mojom vnútri, ktorý bol potlačený a skrytý. Nechcela som ho ukázať na povrch, lebo som ho považovala za zlý. Pochovala som ho hlboko a zabudla naň. Bol to môj strach z konkurencie. Vychádzal z hlbokého pocitu strachu, že niečo je v obmedzenom množstve a ja o to svoje musím bojovať. V skutočnosti je to závisť, v jednom zo svojich kabátov. Ťažko sa mi prijímalo, že v sebe nesiem aj túto emóciu, ale zrkadlo mi to povedalo jasne. A čo s tým? Cez poznanie jedného pólu objavujeme predsa ten druhý. Závisť netreba potláčať, ale premieňať ju na prajnosť. Ďakujem môjmu zrkadlu a viem, že pokiaľ budem cítiť krivku, ešte stále sa vo mne zrkadlí nespracované poznanie.

Zrkadlo nám môže odrážať obrátený obraz.

Pri pohľade do skutočného zrkadla vidíme náš obrátený obraz. Taktiež zrkadlo vzťahov môže vytvárať tento efekt. V našej rovine duálneho vnímania je niekedy ťažko pochopiteľné, že protiklady môžu byť tým istým, len s akýmsi pomysleným plusovým alebo mínusovým znamienkom. Preto ak vysielame do sveta určité vibrácie (v podobe myšlienok, pocitov a emócií), tie sa nám môžu v druhých ľuďoch zrkadliť v pomyselnom protiklade. Často si vtedy hovoríme: Ale veď ja taký nie som! To nemôže byť moje zrkadlo! A predsa nám zrkadlo ukazuje oblasť, ktorej sa máme venovať.

Na konzultáciu za mnou prišla jedna mladá žena. Hovorila, aká je nešťastná v práci, pretože šéf povýšil namiesto nej kolegyňu, ktorá ani zďaleka nepodávala taký pracovný výkon ako ona a ani nemala potrebné vzdelanie.

Po dlhšom rozhovore som sa dozvedela, že mladá žena má problém so sebavedomím, nevie sa presadiť, väčšinou sa v sporných situáciách stiahne a len v tichosti trpí. Rozprávali sme sa ďalej a vysvitlo, že sebavedomá kolegyňa, ktorá dostala jej vysnené miesto, je typ osoby, ktorý ju prenasleduje už od strednej školy. Vždy mala pri sebe niekoho výrazného, sebavedomého, komunikatívneho, ktorý práve vďaka tomuto prejavu „kradol jej šance a príležitosti v živote“. V prvom rade som ju požiadala, aby sa snažila pozerať na týchto ľudí vo svojom živote s láskou a obdivom, ako na športovcov, ktorí dosahujú výborné výkony. Nech tento prejav nevníma ako zlý, práve naopak. Následne sme analyzovali jej problémy so zníženým sebavedomím a začali pracovať na sebaprijatí a sebaláske. Časom táto mladá žena nastúpila do novej práce, kde už podobný typ osobnosti, ktorý by bol rozpínavý a utláčal by ju svojím prejavom, nestretla. Nezmenila sa na výrečnú a expresívnu osobu, ale na pokojnú a zdravo sebavedomú ženu.

Odraz zrkadla môže mať časový posun.

Časový posun zrkadlamôže prebiehať v oboch smeroch. Niekedy sa nám môžu zrkadliť aj naše postoje z minulých životov. Čas tak, ako ho poznáme, pre vesmír neexistuje, a preto môže dochádzať k rôznym skresleniam. Napríklad ste mohli byť mužom, ktorý opovrhoval ženami a teraz ste ženou, ktorá stretáva takýchto mužov. Neznamená to, že máte trpieť, ale dospieť k porozumeniu a poznaniu. Ak ostanete v role obete alebo sa stanete ženou, ktorá nenávidí mužov za toto správanie, ladíte si svoj ďalší odraz do budúcna. Časový posun môže byť aj v opačnom smere. Už sme dospeli k určitej zmene, ale ešte sa nám v živote zrkadlia ľudia s danou vlastnosťou. Je to preto, že tá hmotná časť sveta je pomalšia a trvá istý čas, kým sa naše zmenené vibrácie premietnu do reality. V tomto prípade už sami cítime zmenu, tieto osoby sa postupne vytrácajú z nášho života alebo ich vlastnosť či prejav sa nás prestáva dotýkať.

Zrkadlo odráža viacero rovín a hĺbok.

Hĺbku a rozmery zrkadla vieme vnímať len do úrovne nášho aktuálneho vedomia. Preto pre každého z nás je jedinečné a aj cesta k jeho porozumeniu. Nemusíme napríklad vedieť o odraze z predchádzajúceho života alebo odraze z rodovej línie.  Základné poznanie však vieme pochopiť všetci a intuícia nás rada povedie k preladeniu na novú vibráciu. Stačí si klásť otázky: Čo ma má tento človek v živote naučiť? Čo v sebe potrebujem spracovať? Aké strachy mám v sebe ukryté a potlačené? Aký som a čo mi zrkadlí tento vzťah? Akú rolu pre mňa tento človek hrá? Najdôležitejšie je poznanie, že zmena prichádza z vášho vnútra. Zbavte sa potreby meniť ľudí vo svojom okolí a namiesto toho prijmite zodpovednosť za seba samého.

Moja dobrá známa sa trápila vo vzťahu s manželom. Bol veľmi prísny, kontrolórsky, kritický. Podobný vzťah mala aj s otcom. Nikdy sa necítila spokojná, že muži v jej živote sa k nej takto správajú, ale stále sa presviedčala, že to takto asi má byť. Vo svojom vnútri však trpela. Keď sa mi zdôverila s jej trápením, pokúšali sme sa nájsť najskôr prijatie kritiky ako takej a jej premeny na niečo pozitívne. Učila sa vnímať manželovu a otcovu kritiku ako ich snahu o pomoc a ochranu rodiny. Následne sa v praxi pokúšala miesto obrany premieňať kritiku na pozitíva – ako pomoc pri koncentrácii, pozitívne mužské hranice chaotickej ženskej energie a podobne. To bola zmena jej správania vo vonkajšej rovine. V tej vnútornej sme pracovali na vzťahu s otcom, keď v detstve zažila kritiku z jeho strany a následne sa to prenieslo k narušeniu vzťahu k sebe samej. Keď sme však išli ešte viac do hĺbky, prišli sme k pocitu odmietnutia, ktorý zažila, keď sa jej narodila mladšia sestra. Strach z neprijatia zažitý v rannom detstve v nej vytváral pocit neustáleho úsilia zapáčiť sa druhým a následne si ním priťahovala  kritiku – neprijatie.

Tento jav sa objavoval aj u žien z jej rodovej línie. Pochopenie celej situácie jej veľmi pomohlo na ceste k zmene. Zrkadlo jej to ukazovalo celé roky, no až teraz našla ten správny kľúč k poznaniu.

Rady na záver:

1. Pestujte v sebe súcit a pochopenie k ľuďom vo svojom okolí.

2. Ak vám niečo na druhých vadí, analyzujte túto vlastnosť.

Pýtajte sa: Ako ju môžem mať rád? Ako ju môžem premeniť na niečo dobré pre seba?

3. Myslite na to, že ľudia vo vašom okolí sú tu pre vás, aby ste sa učili a rástli. Ak sa vás niečo dotýka, pýtajte sa: Ako to súvisí so mnou? Čo ma to má naučiť?

4. Nesnažte sa meniť druhých ľudí. Pamätajte na to, že to, čo sa deje vo vašom okolí, je len prejav vášho vnútra.

5. Naučte sa vnímať zrkadlo v celej jeho škále. Nepodliehajte klamu negativity. Odrážajú sa nám aj krásne veci, ale tým často nevenujeme pozornosť.

6. Pamätajte, zrkadlo je naším darom, nie trestom. Pozerajte do neho s radosťou, pretože vás vedie tým správnym smerom.

Článok nájdete v časopise Balans. www.balans.sk