Nové videnie sveta

„Nie, nie, nie. Ja nechcem!“ kričí malé dieťa nad svojím jedlom. „A čo chceš?“ opýta sa trpezlivo mama. „Neviem!“ „Prosíš si ovocie?“ s pokojom v hlase ponúka novú možnosť trucovitému dieťaťu. „Nie, ani ovocie,“ nespokojné dieťa krúti hlavou. „Prosíš si vôbec niečo jesť?“ zisťuje mama. „Áno, som hladný!“ odpovedá malý chlapček. „A čo si teda prosíš? Rožtek? Kašu?“ ponúka mama ďalšie alternatívy bez toho, aby sa hnevala. „Nie, ani to nechcem!“ krúti nespokojne hlavou.

„Tak mi povedz, čo chceš, nie čo nechceš!“ rázne zakročila. Syn mlčal, lebo nevedel odpovedať. Len smutne pozeral na mamu.

„V tom prípade ti neviem pomôcť. Ak zistíš, čo by si chcel, príď za mnou,“ s nekonečnou láskou pozrela na syna a odišla z kuchyne.

Ešte nedávno toto dieťa nevedelo povedať ani to, čo nechce. Pojmy ako ovocie a kaša boli pre neho neznáme. Potrebovalo všetko ochutnať a na základe chuti v ústach pomaly robilo prvé sústa alebo vypľúvalo jedlo späť do taniera. Dnes už jedlá pozná. Vie si spojiť zvukové pomenovanie s abstraktným obrazom vo svojej mysli, priradiť mu chuť a rozhodnúť sa, či mu vyhovuje alebo nie.

Ale ešte stále len vyhodnocuje ponúkané možnosti. Netvorí, nerozmýšľa nad tým, čo by naozaj chcelo. Potrebuje trošku času, aby dozrelo, zlepšilo svoje schopnosti, zdokonalilo svoje znalosti.

Pripomína vám to niečo? Aj my sme prišli na túto zem zažívať a ochutnávať, spoznávať a tvoriť. Najskôr sme ohmatávali a zisťovali, čo je čo a ako to na nás vplýva. Nielen to hmotné, ale aj rôzne situácie, vzťahy, myšlienky a z nich vyplývajúce emócie. Zisťovali sme, čo nám vyhovuje a čo, naopak, nie, tvorili sme si názor a učili sa vyjadriť svoj postoj k ponúkaným možnostiam.

Aj dnes sú mnohí práve v tejto fáze. Vedia, čo nechcú, dokážu vyjadriť svoj postoj a vložiť silu do odporu. Odpor má tiež svoje miesto v zmene. V jeho deštrukcii sa skrýva potenciál na zbúranie starého. Je to fáza, ktorá pripraví pôdu pre semiačka nových vízií.

Čo sa stane, ak nebudú pripravené nové semená? Pustina so zbúranými starými vzorcami vytvorí smetisko, v ktorom opäť môžu vyrásť zvyšky zo zničeného.

Predstavte si, že si chcete vytvoriť novú záhradu. Nepáči sa vám, čo tam práve rastie. Možno tí pred vami alebo aj vy ste urobili chyby a nechali rásť burinu a parazitné rastliny. Už viete, že záhrada neslúži tak, ako by mala. Neprináša vám radosť a ani úrodu. Urobíte teda rozhodnutie a vložíte svoju energiu do vytrhania buriny, vykopete, čo sa vám nepáči. Rozbijete celý dvor. Ak nemáte predstavu, čo tam má rásť, nemáte pripravené semená a sadenice, neviete, čo sa k čomu hodí a navzájom sa podporuje v raste, nikdy nedosiahnete svoj cieľ. Zo starých rastlín, ich koreňov a semien, ktoré ostali ukryté v zemi, bude opäť vyrastať to, čoho ste sa s námahou chceli zbaviť. 

Dozrel čas, aby sme začali rozmýšľať na tým, čo v novom svete chceme. Nad tým, ako má vyzerať naša rajská záhrada. Svoje myšlienky smerujte k víziám sveta, ktorý bude pre vás milovaným domovom. Sme dosť veľkí na to, aby sme konečne vedeli, aký svet chceme tvoriť. Vízia sa rodí v každom jednom z nás a neustále spoluvytvárame priestor, v ktorom sa nachádzame. Pozornosť je potrebné smerovať k tomu, čo si želáme. Mali by sme snívať o ideálnom mieste pre seba, svoju rodinu a hľadať cesty k naplneniu týchto vízií. Po malých krokoch vykročiť smerom, pre ktorý sme sa slobodne rozhodli.

Poznať to, čo chceme, je kľúčové. Bez toho niet smeru ani cesty. Vyrástli sme a už nie sme trucovité deti vyjadrujúce svoj odpor. Uvedomujeme si stále viac svoju vlastnú zodpovednosť.

Deje sa len to, čo je v nás. Potrebujeme sa vzdať toho, čo je nefunkčné alebo nám neslúži, zložiť zo svojich pliec batoh nepotrebného, aby sme znovu objavili ľahkosť kroku a radosť z tvorby.

Vo svojej vnútornej práci je potrebné prepísať staré vzorce a nahradiť ich novými. Nahradiť súťaživosť spoluprácou, závisť prajnosťou, lakomstvo štedrosťou, nenávisť a hnev láskou, pýchu pokorou a lenivosť tvorivosťou. Naučme sa vidieť krásu v inakosti druhých, s rešpektom a úctou pristupovať k ceste každej jednej duše, nech je akákoľvek. Uvedomme si miesto na tomto svete, to, akí sme maličkí a bezbranní v porovnaní so živlami prírody. Nenapĺňajme viac nezmyselné potreby svojho ega budovaním pseudodôležitých vecí. Opäť si vytvorme láskavý vzťah plný úcty k matke Zemi. Sme tu vďaka nej a jej štedrosti k nám. Nemôžeme sa jej dookola odplácať neúctivosťou a nevšímavosťou.

Z týchto našich malých právd a zmien môžeme začať snívať sen o spoločenstve ľudí, ktorých už netrápi dôležitosť ich maličkosti, poznajú pravdu a žijú v súlade s touto Zemou. Môžeme rozmýšľať, aké hodnoty a systémy dokážu vytvoriť  ľudia s otvoreným srdcom, bez strachu a obáv.

Otvárajme oči a začnime vidieť nový svet

Premýšľajme nad tým, čo chceme. Presuňme svoju pozornosť z odporu k tvorbe a budovaniu nových vízií.

Nebojme sa snívať sny, ktoré sa javia ako nedosiahnuteľné. Naša pozornosť je kľúč, ktorý dokáže otvoriť akékoľvek dvere, ukázať smer aj spôsob k jeho naplneniu.

Nezanedbávajme svoj vlastný podiel práce na zmene. Každý jeden z nás je spolutvorca toho, čo aktuálne žijeme. Zmena začína vnútornou prácou každého jedného.

Dovoľme si dospieť a prevziať zodpovednosť za seba a svet, ktorý je okolo nás. Je výsledkom nášho tvorenia.

Posuňme hranice našej mysle, v ktorej nás obmedzujú staré a nefunkčné vzorce. Nebojme sa vzdať istoty nepohodlnej železnej košele, ktorá nás naoko chráni, no v skutočnosti zväzuje a bráni v rozlete. Dovoľme si vykročiť z pohodlia nefunkčného, no zaužívaného, do neistoty k tomu lepšiemu. K tomu, čo sme sa rozhodli, že vo svojom živote a svete chceme.

Neodkladajme veci na potom a nečakajme, že ich za nás urobí niekto iný. Každý z nás by mal v rámci svojej sily, tempa a možností tvoriť lepší svet. Deje sa to neustále, či sme si toho vedomí alebo nie. Poznanie tohto procesu nás privádza k spoluzodpovednosti za to, čo vo svojich životoch a svetoch vytvárame.

Celý proces je nám prirodzený. Nemusíme sa namáhať, len nestojme v ceste svetlu a nevytvárajme zbytočný tieň tým, že sme si to, čo nie je naše, stotožnili so sebou či poňali za svoje.

Láska a radosť v srdci vám vždy ukážu ten správny smer.

Článok nájdete v časopise Balans. www.balans.sk

Majzlíková Martina
Som autorka knihy Šťastná žena, 12 krokov k šťastnému životu. Zaujímam sa o otázky životného šťastia a vplyvu myslenia na jednotlivé aspekty života. Zároveň sa na blogu www.rawfamily.eu venujem vedomej príprave jedla, mentálnemu nastaveniu v oblasti zdravého životného štýlu a raw stravovaniu. Viac sa dočítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.