O spomalení a plynutí životom

Možno ste už počuli kostarický výraz „Pura vida“, čo v preklade znamená čistý život a je odpoveďou v Kostarike takmer na čokoľvek.  Predovšetkým vypovedá o bezstarostnom plynutí životom obyvateľov tejto krajiny. Na cestách sa môžete stretnúť so stále sa usmievajúcimi Balijčanmi či Srílančanmi, ktorí nemajú takmer nič, no napriek tomu z nich cítite spokojnosť a vyrovnanosť. V latinskej Amerike sa čas stretnutia posunie o dve či tri hodiny, nikomu to nevadí, každý je spokojní a dokonca sa vám môže zdať, že to všetci očakávali.

Vo svete sa dotýkame odlišnej mentality jednotlivých kultúr, stretávame s inými zvykmi a rozdielnymi postojmi k životu. Neexistuje presný kľúč, avšak v studenších krajinách môžeme vidieť viac disciplíny a rozumu a v teplejších krajinách pokojnejší a spokojnejší život, s výnimkou tých úplne horúcich púštnych krajín, kde už nie sú najpriateľskejšie podmienky na život.

Keď som sa nedávno o týchto rozdieloch rozprávala so svojou blízkou priateľkou, tá sa len zasmiala a povedala: „Samozrejme, že ľudia v teplejších krajinách sú spokojnejší, úroda niekoľkokrát do roka, ovocie, kde sa pozrieš. Našinec si musel pol roka odrobiť, aby mohol prežiť zimu!“ Stojí to za úvahu. Určité prejavy správania sú dlhým vývojom zapísané aj v našich DNA. Ale my už predsa dávno cez zimu neoddychujeme, rok pre nás nemá ten istý význam ako pre našich predkov a ani núdzou o potraviny netrpíme. Podmienky sa čiastočne zmenili, no veľké rozdiely medzi jednotlivými kultúrami sú stále prítomné. Samozrejme, že každá krajina má svoju špecifickú vibráciu a nemalý vplyv má aj množstvo denného slnečného svetla a klimatické podmienky. Ale aj tak sa výrazne otvorili dvere k zmene, vďaka tomu, že sa svet otvára nám. Môžeme sa inšpirovať a učiť navzájom jeden od druhého. Vyberať si to dobré. Všetko je v neustálom vývoji, svet nezastal, mení sa a my sa meníme v ňom.

Veľakrát som už na adresu nás Európanov počula, že sme stále v hlave a málo v srdci. My Slováci sme v srdci Európy a vzniká tu priestor na to, aby sme to srdce začali otvárať pre nás všetkých. Inšpirovať sa môžeme vďačnosťou a pokorou k životu z východných kultúr či prežívaním väčšej radosti a nerobenia si stresu z maličkostí zo strednej Ameriky. A našli by sme toho oveľa viac. Menovateľ je však spoločný. Spomaliť v živote, plynúť ním a naučiť sa žiť viac v prítomnosti.

Naučme sa teda zastaviť, spomaliť, prijímať a viac radovať z každodenných chvíľ. Posúvajme našu pozornosť do nášho srdca, aby sme pomaly plynuli k pozitívnym zmenám kvality nášho života.

1. Buďme viac v prítomnosti

Náš rozum je ako úžasný výkonný počítač. Buď analyzuje, vyhodnocuje dáta z minulosti alebo plánuje a navrhuje stratégie do budúcnosti. Možno to sami dobre poznáte, niekedy viac času strávite pri rozmýšľaní nad tým, ako sa vám určitá práca nechce urobiť ako nad prácou samotnou. Ak si zhodnotíte svoj deň, koľko minút ste venovali niečomu z minulosti alebo budúcnosti, bude to pravdepodobne výrazné percento. Pravdupovediac, len málo času trávime plným vedomím tu a teraz.  Pretože ak sme v hlave, buď analyzujeme, alebo plánujeme. Aby sme mohli byť tu a teraz, potrebujeme byť v našom srdci. Vnímať a cítiť, plne prežívať. Skúste viac vnímať svoje pocity a nenechávajte všetko len na vašej hlave. Vďaka tomu bude život krajší a jednoduchšie ním dokážete plynúť. Náš rozum nemá také vedomie ako naše srdce, a preto aj keď sa snaží, veľa toho nevie. Čím viac času sa vám bude dariť byť v prítomnosti, tým sa vám život bude zjednodušovať a plynutie v ňom bude pre vás prirodzenejšie.

2. Pociťujme vďačnosť

Vďačnosť nám otvára dvere k spokojnému životu a opäť nás posúva z našej hlavy do srdca. Ak sme vďační, sme v ozdravnej liečivej energii otvárajúcej naše srdce a aj všetky dvere k hojnosti. Neanalyzujeme, čo sme stratili alebo to, po čom túžime a čo by sme chceli. Sme v krásnej prítomnosti, a preto sa cesta pred nami prirodzene rozstupuje a prečisťuje, aby sme mohli zotrvávať vo vibráciách spokojnosti.

3. Netrápme sa zbytočne

Hľadať riešenia v nepriaznivých situáciách je prirodzené. Ak chceme prežiť, potrebujeme správne vyhodnotiť aktuálny stav a urobiť krok vpred či krok vzad. Život nám však prináša aj také situácie, ktorých riešenia nevieme okamžite nájsť. Je dobré sa riadiť pravidlom, že ak viem situáciu vyriešiť, treba konať. Ak neviem, zbytočne sa tým netrápiť, pretože to nič nevyrieši a ani nikomu nepomôže. Človek sa snaží konať vždy najlepšie, ako dokáže. Nedokázali by sme to urobiť o nič lepšie, ako to bolo možné v tom momente, keď sme sa rozhodli. Nemusíme sa teda obávať našich rozhodnutí, aj tak urobíme len to, čo je práve v našich silách.

4. Prehodnocujme staré programy

Veľa vecí robíme len zo zvyku alebo preto, že nás to naučili. Napríklad taký obed v nedeľu presne o dvanástej. Ak to všetkým vyhovuje a vy ste v tomto režime šťastní, je to všetko úplne v poriadku. Často sa však stáva, že zažité stereotypy nespadajú do našej súčasnej situácie a takéto programy sú veľkou záťažou. Vystresovaná a uťahaná mama, zúfalý otec a ofučaní tínedžeri pri nedeľňajšom obede hovoria o tom, že program je už dávno nefunkčný a miesto spojenia prináša do rodiny stres. To isté môže byť s rôznymi rodinnými tradíciami a rituálmi, ktoré už stratili energiu jeho nositeľa, či inými časovo a dátumovo limitovanými zvykmi. Stále máme na výber veci robiť inak, tak, aby sme sa pri nich cítili šťastní. Nerobte niečo pre to, že sa to tak má. Skúste vnímať svoje vlastné pocity a zbúrajte nefunkčné a obmedzujúce pravidlá.

5. Netlačme na pílu a púšťajme kontrolu

Ak veci nejdú podľa plánu, je čas na jeho zmenu. Alebo ešte lepšie, vzdať sa akéhokoľvek plánu. Možno sa vám už stalo, že ste niečo perfektne naplánovali a zrazu sa všetko začalo kaziť. Čím viac ste sa snažili veci udržať pod kontrolou, o to horšie to dopadlo. Tlačili ste, ako sa hovorí, na pílu a vaša nadbytočná energia sa k vám vrátila nie práve najkrajším spôsobom. Učte sa pomaly púšťať kontrolu. Ak veci nejdú presne tak, ako ste chceli, nechajte sa pozitívne prekvapiť. Očakávajte, že sa to určite vyvinie ešte lepšie. Pokiaľ veríte v šťastné konce, tie k vám určite prídu. To, že sa snažíme mať pod kontrolou veci, ktoré pod kontrolou nie je možné mať, vytvára veľký stres, nedovoľuje nám uvoľniť sa do života a ani spomaliť.

Život je premenlivý a neudržateľný. Naša snaha držať ho prináša veľa problémov. Naučte sa vnímať premenlivosť vo vašom živote ako jeho prirodzenú súčasť. S ľahkosťou púšťajte to, čo bolo a s radosťou vítajte to, čo prichádza. Vždy očakávajte, že prichádza pre vás lepšie. Toto pozitívne očakávanie vám vyberá tú správnu cestu.

6. Netrápme sa tým, čo si myslia iní

Čo o vás povedia? Čo si o vás pomyslia? Možno sa vás to netýka, ale ešte aj dnes sa veľa ľudí trápi touto otázkou. Bráni im to spokojne si plynúť v živote, pretože sa rozhodujú na základe akejsi vyššej moci kolektívneho povedomia. Nekonajú tak, aby boli šťastní, ale tak, aby vyhoveli. To, čo si myslia a prežívajú druhí ľudia, sú ich vlastné procesy. Vaším problémom sa to stáva vtedy, keď sa vás to dotkne a beriete to za svoje.

7. Nájdime si čas na nič nerobenie

Už sa pomaly učíme, že by sme si mali nájsť čas sami pre seba a robiť niečo, čo nás teší alebo rozvíja. Ale rozmýšľali ste nad tým, že by ste si našli čas na nič nerobenie? Chvíľu, keď nič nemusíte a len tak si spokojne budete? Sami pre seba a sami so sebou, bez knihy či mobilu. Len vy a žiadna povinnosť. Zastaviť sa na chvíľu každý deň a stráviť chvíľku v tichu svojej vlastnej prítomnosti. Zo začiatku to môže byť priam desivé, pretože sme naučení neustále niečo robiť, ale postupne vám chvíľka nič nerobenia môže priniesť veľa novej energie do vášho života.

Každý z nás hľadá ten správny balans vo svojom živote. Nepodliehajte klamu vašej mysle. Žite život vo vašom srdci a nie vo vašej hlave. Neubehajte sa v starostiach, pravidlách, hľadaní, riešení a analýzach. Buďte, cíťte, vnímajte, ochutnávajte, tešte sa tu a teraz. Buďte vďační, otvorení prijímať do dobré, čo vám život prináša.

Článok nájdete v časopise Balans. www.balans.sk